Matiašovské háje
Matiašovské háje | |
geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
Okolie Lipt. Matiašoviec
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Časť | Liptovskej kotliny |
Hranice | Chočské podhorie, Smrečianska pahorkatina, Sivý vrch |
Mestá | Liptovské Beharovce, Bobrovček, Liptovské Matiašovce |
Rieky | Suchý potok, Stará voda |
Súradnice | 49°09′18″S 19°34′48″V / 49,155°S 19,58°V |
Najvyšší bod | Trnovské háje |
- výška | 914 m n. m. |
Najnižší bod | južný okraj územia |
- výška | cca 650 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Matiašovské háje[1] sú geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberajú neveľké územie na sever od Liptovskej Mary, severozápadne od Liptovského Mikuláša.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, na severnom okraji podcelku Liptovská kotlina. Severný okraj vymedzuje Sivý vrch, geomorfologická časť Tatier, severozápadne susedí Chočské podhorie a južne a východne leží Smrečianska pahorkatina, obe geomorfologické časti Liptovskej kotliny.[2]
Zo Západných Tatier tečú Matiašovskými hájmi do Liptovskej Mary viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Suchý potok a Stará voda. Na západnom okraji leží obec Liptovské Matiašovce, na južnom Liptovské Beharovce a na východnom Bobrovček. Západným okrajom vedie Liptovskými Matiašovcami cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Zuberec).[3]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká časť Matiašovských hájov leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku. Vyňaté sú okrajové časti, ktoré sa využívajú na intenzívne poľnohospodárstvo. Maloplošné, osobitne chránené lokality sa v tejto časti Liptovskej kotliny nevyskytujú, na severnom okraji však leží národná prírodná rezervácia Suchá dolina.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti. Turisticky atraktívne je okolie Liptovskej Mary, no prírodne bohaté je najmä územie Tatier. Okrajovou časťou vedie prístupová cesta na Oravu, turistické značené chodníky sa v tejto časti nevyskytujú.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.